Ostatní redaktori ostávajú v kancelárii. V tichom napätí je počuť len nervózne ohryzávanie nechtov. Office menežérka Lujza medzičasom strháva z nástenky Protagorovu fotku a vyblednutý výrok nahrádza za „Mierou všetkých vecí je čítanosť“. Zdá sa jej motivačný.
Honba za čítanosťou je namáhavejšia ako by sa mohlo zdať. Treba veľa premýšľať, skúmať čitateľovu povahu, experimentovať a kto vie, čo ešte. Ja nie.
„Emócie, jasné, treba emócie“, zaznamená Lujza a pripomenie to veľkými písmenami na nástenku pre ostatných. Ľudia v tejto kancelárii poznajú trendy aj témy, ktoré vždy zaberú. Z veľkej rovnice počítajúcej čítanosť vychádza, že nič nemôže fungovať lepšie ako pracovný výlet na pohreb, čakanie na slzy a fotka smútiacich na veľkej dvojstránke.
Pohreb je istota! Nadpis ako: Manželka sa neubránila slzám alebo Herec nezvládol stratu kolegyne alebo Speváčka sa zrútila nad otvorenou rakvou alebo Traja ľudia od žiaľu skolabovali alebo Mama objímala a bozkávala truhlu alebo Takto plakali herci alebo Herečka neudržala slzy, zaberie takmer na 100%. Roman, Maroš aj Lujza to vedia a tak sa stali výlety na pohreby a pohrebné reportáže rutinou.
