Dnes sa ku mne dostala petícia proti výstavbe 4-prúdovej cesty a výrubu približne 2000 stromov pri Chorvátskom ramene v Petržalke. A vtedy som si uvedomil, že som unavený.
Som unavený z toho, ako musíme byť neustále v napätí a strážiť si aj posledné zelené plochy pred útokmi nenásytných developerov.
Som unavený z toho, že žijeme v meste, na ktoré sa nemôžeme jednoducho spoľahnúť a nechať veci plynúť s vierou, že všetko dobre dopadne. Namiesto toho treba vyvíjať na kompetentných ľudí neustály spoločenský tlak a ukazovať im, že ich sledujeme. Poslanci mestského zastupiteľstva zastupujú niekedy záujmy developerov viac než záujmy ľudí. V takom prípade sú aj petície s podpismi pre nich len zdrapy papiera, ktorým nepripisujú žiadnu hodnotu. Spomeňme si napríklad na predaj pozemkov lesíka na Krasovského pri Sade Janka Kráľa v Petržalke, kde nepomohol boj 14 000 ľudí (pozri tu alebo tu). Na druhej strane treba povedať, že už veľa krát petície pomohli veci, takže pri nich netreba byť skeptický a nebuďme, prosím, ani teraz.
Som unavený z predstavy štvorprúdovej cesty, ktorá zničí aj ten kúsok prírody pod mojimi oknami a ktorej jediný význam je, že sa dostanem o 5 minút skôr domov. Ak ju mám mať naozaj pod oknami, tak sa určite domov ani ponáhľať nebudem.
Som unavený aj z toho, že veľa zelených plôch zastavali super, hyper a megamarkety či nákupné centrá, ktoré predávajú výrobky veľkodušne sľubujúce úspešnosť, krásu, istotu, zdravie, pohodu, a ktoré drzo hovoria o sile prírody. Ak tu naozaj ide o silu prírody, chcem naspäť tie zelené plochy.
Tiež som unavený z podpisovania nikdy nekončiacich petícii. Mám pocit, že každá zachránená plocha je zachránená len na neurčito. Potom príde druhý developer a potom tretí. Každý z nich mi funí na chrbát a čaká kedy zaspím pri klávesnici, aby sa nevyzbieralo dosť hlasov v petícii, k čomu pri nekonečne opakovaných snahách logicky skôr či neskôr raz musí prísť. Silnejší pocit ako únava je však strach. Strach, že nám tu štvorprúdovku tvrdohlavo postavia bez toho, aby ju niekto potreboval a chcel. A tak podpisujem aj teraz!
Veľmi dúfam, že hlavnú architektku a poslancov Mestského zastupiteľstva v Bratislave budú zaujímať názory obyvateľov Petržalky na svoje okolie, o ktorom rozhodujú, a že sa napríklad aj pri návrhu na štvorprúdovú cestu rozhodnú pre prieskum verejnej mienky.
PS: Petíciu proti výstavbe štvorprúdovky na mieste Chorvátskeho ramena môžete podpísať tu a viac informácii sa môžete dozvedieť napríklad tu.